Brunov Blog

Až 5 percent ľudí u nás je vraj diskriminovaných.

Šikana alebo diskriminácia na pracovisku má rôzne formy a je iná pre ženy a iná pre mužov, ale sú tu aj iné sociálne hľadiská. Môže prísť nepozorovane - postupným zvyšovaním tlaku, a zamestnanec si ani nemusí uvedomovať, že je obeťou. Môže ísť o znášanie neopodstatnenej kritiky alebo iné vrtochy šéfa napríklad. Pozor, treba rozlišovať medzi oprávnenou a neoprávnenou kritikou. To tiež robí niektorým ľuďom problémy. Ak robíte svoju prácu zle, tak kritika sa na vás sype oprávnene.

Šikana sa dá spoznať tak, že ste perzekuovaní kvôli maličkostiam, nie kvôli dôležitým veciam napríklad. Ak ostatných kolegov za tie isté veci chvália a vás kritizujú - ide o diskrimináciu. Problém je, že ľudia sú tvory emotívne a nedokážu sa odosobniť od pocitov ani v práci. Práve preto sa hovorí, že dobrý profesionál jasne rozdeľuje robotu od zvyšku.

Brániť sa môžete tak, že budete asertívni, reagovať primerane a nejaké extravagencie druhých dokážete zniesť s chladnou hlavou, no zároveň si nenecháte prejsť všetko. Používate len racionálne argumenty, nie emocionálne. Je treba správne rozpoznať vinníka neúspechu, ale nie zhadzovať človeka, alebo ukazovať len jedným prstom. Ak ste nápomocný a nedostane sa vám odmeny, chyba nie je na vašej strane.

Musíte porozmýšľať, či kolegov alebo šéfa niečím neprovokujete - napríklad oblečením, názormi alebo správaním. Pri riešení pracovných problémov rozmýšľajte nad alternatívou, nebuďte ten typ, čo hovorí, že sa niečo nedá. Hľadajte si priateľov, svedkov a spojencov. Buďte racionálny analyzátor situácie. Ak robíte robotu dobre - nedávajte najavo strach ani vyvedenie z miery.

Nuž a nakoniec - musíte vedieť rozdiel medzi drobnými taľafatkami, nejakým pnutím a reálnou šikanou. Pretože tá reálna je už na súd (to je až posledná inštancia, najskôr sa môžete obrátiť na odbory, iného šéfa v práci, inšpektorát práce a podobne).